Spevnené plochy, príjazdové cesty, chodníky, cestičky, terasy a ďalšie miesta na záhrade, po ktorých sa často pohybujeme, vyžadujú primeranú úpravu. Karel Kryl spieva, že: "cesta je prach a štěrk a udusaná hlína..." To však nie je veľmi praktické. Za sucha sa víri nepríjemný prach a v daždi sa taká cesta mení na blatovisko, ktorého zdolávanie prináša komické aj nebezpečné zážitky.

zvätšiť obrázok

Zámok pre každého

Medzi najrozšírenejšie úpravy príjazdových ciest, chodníkov, terás a ďalších miest vyžadujúcich spevnený povrch patrí dnes už veľmi dobre známa zámková dlažba. Slovo zámok vyjadruje spôsob spájania jednotlivých dielov betónovej dlažby, které do seba presne zapadajú a tvoria tak celistvú a stabilnú plochu. Rôznorodosť tvarov a farieb zaručuje dostatočnú voľnosť pri tvorbe a možnosti zladenia vzhľadu dlažby s riešením domu, garáže, plota či celkovým poňatím záhrady. Dávajme však dobrý pozor na výber tvaru a farby! Záhrada nie je pešia zóna, ani iné verejné priestranstvo, aby musela byť nevyhnutne upravená po ich vzore. Nudná šedá farba kvázi vylepšená fialovou a nenápadné vzory možno sú síce vhodné pre mestský chodník, pre záhradu poznáme však celý rad iných, lepších riešení.

Šedá v núdzi

Bohužiaľ práve šedá zámková dlažba je jedným z najlacnejších dlažobných materiálov a tento argument často víťazí. Že víťazí na úkor estetickosti a optickej pohody, je pravdou. Betónová dlažba sa však vyznačuje celým radom ďalších, pozitívnych vlastností. Medzi ich prednosti patrí napríklad pevnosť, mrazuvzdornosť, ľahká rozoberateľnosť, odolnosť proti pôsobeniu vody a chemickým rozmrazovacím látkam. Neznamená to však, že si preto musíme zvoliť zámkovú dlažbu! Len o krok ďalej sa môžeme stretnúť s dlažbou skladanou. Ide väčšinou o kocky rôznych veľkostí a rôznej dĺžky strán skladané tesne vedľa seba a ukladané na rovnakom technologickom princípe, ako zámková dlažba. Vďaka variabilite jednotlivých prvkov takej dlažby a ich najrôznejšiemu farebnému prevedeniu však môžeme vytvoriť plochu síce pevnú, odolnú a stabilnú, ale zároveň aj esteticky prijateľnú, peknú a rozmanitú.

Zapojme fantáziu

Každý zo spomínaných materiálov má svoje prednosti a špecifiká použitia, ale na druhej strane sa dajú nájsť aj niektoré menej priaznivé vlastnosti. Napríklad prírodný kameň upravený do formy dosiek je drahší a ťažký, drevo v zemi nevydrží večne a za mokra sa na ňom kĺže, sypké materiály sa časom vytrácajú a prerastá nimi vegetácia, betónová dlažba niekedy vyzerá príliš umelo. Vaša voľba by preto mala vychádzať najmä zo snahy vytvoriť atraktívny vzhľad domu, záhrady a okolia zodpovedajúce spevnené plochy, ktoré nenarušia, ale naopak podčiarknu charakter kompozície. Pokiaľ sme už raz zvolili konkrétny materiál, mali by sme v ďalších prípadoch jeho použitie opakovať. Napríklad ak tvoria príjazdovú cestu do garáže pásy zo žulových kociek, mal by sa ten istý materiál objaviť aj na terase, chodníka alebo pod pergolou. Najhoršie totiž pôsobí kombinácia niekoľkých často nesúrodých materiálov vo väčších plochách.

Stačí vodováha a špagát

Ak sa rozhodneme položiť dlažbu vlastnými silami, musíme si uvedomiť niekoľko základných zásad, ktoré je potrebné pri tejto činnosti dodržať. Predovšetkým je to definovanie budúcej funkcie danej spevnenej plochy. Je rozdiel medzi málo používanou cestičkou v záhrade a príjazdovou cestou ku garáži, ktorá musí uniesť prípadna aj nákladné auto. Predpokladom správnej funkčnosti zadláždenej plochy je dokonale zhutnený podklad, ktorý svojím zložením a spracovaním musí zodpovedať predpokladanému zaťaženiu a geologickým pomerom v danej lokalite. Podkladové vrstvy musia byť vodopriepustné, aby bol zaistený odtok povrchovej vody priamo do podložia. Ak nie je priepustnosť dostatočná, je potrebné vhodným spôsobom zaistiť odvodnenie. Použite drenáž alebo kanáliky, aby ste zabránili hromadeniu vody alebo chemických rozmrazovacích látok v lôžku dláždeného krytu. Pre veľké plochy a príjazdové cesty je lepšie využiť služby odbornej firmy, ktorá má pre takú činnost potrebné zariadenie a na odvedenú prácu poskytne záruku. Sami sa potom môžeme pustiť do menších cestičiek, chodníčkov, či terás. Medzi naše základné pomôcky bude patriť špagát k určeniu priestoru pre dlažbu a vodováha pre vytvorenie rovného povrchu. Kvalitná úprava podkladu rozhodne o budúcnosti dlažby a nutnosti dodatočných úprav a opráv.

Dlaždičom za pár minút

Naše budovanie dlažby začneme vykopaním zeminy do určitej hĺbky a odstránením koreňov okolných drevín, ktoré by v budúcnosti mohli dlažbu narušiť. Dno výkopovej jamy vyrovnáme a starostlivo vyšpárujeme, čo umožní bezpečné odvedenie vody z profilu podkladových vrstiev. Kamenná dlažba nesmie byť za vlhka klzká a musí odolávať mrazu, aby sa nedrobila. Rovnako dôležité je odvedenie vody do vsakovacích jamiek alebo priebežných drenážnych zvodov. Predovšetkým na novovytvorenom teréne (navozenie) zeminu na dne výkopu zhutníme.

zvätšiť obrázok

Pripravujeme lôžko

Ak použijeme obrubníky, pokladáme ich do výkopu ako prvé, a to 1 -2 cm pod úroveň vyrovnaného dna. Do výkopovej jamy navezieme 6 -10 cm podkladovej vrstvy ostrohranného štrku. Opäť celú plochu utlačíme, prípadne zavalcujeme. Nakoniec položíme vyrovnávaciu vrstvu jemne presiateho piesku, ktorého hrúbka je závislá na rôznych výškach kamenných dosiek či kociek. Musí byť tak hlboká, aby sme do nej mohli zapustiť aj tie najväčšie dlažobné prvky a neporušili pritom spodné vrstvy. Kameň musí v piesku pevne sedieť. Nakoniec celú plochu opäť skontrolujeme, prípadné nerovnosti opravíme. Dlažbu niekoľkokrát pokropíme, prípadne utužíme valcom. Špáry s veľkosťou väčšou ako 5 mm špárujeme pieskom.

Rastliny v špárach

Ak chceme špáry medzi dlažbou vysadiť trávou alebo inými vhodnými rastlinami, ponecháme špáry širšie a vyplníme ich zmesou piesku, zeminy a rašeliny. Dlažbu nezhutňujeme a vysejeme. Vhodná je napríklad kostrava ovčia (Festuca ovina), trávnička prímorská (Armeria maritima), flox (Phlox subulata) alebo materina dúška (Thymus serpyllum). Dlažbu z tehiel, betónových alebo keramických dlaždíc pokladáme rovnakým spôsobem. Tehly musíme používať plné, ostro pálené s vyšším stupňom mrazuvzdornosti. Ako obrubník poslúži tehla kladená na hranu.

zvätšiť obrázok

Keď je záťaž veľká

Príjazdová cesta, parkovisko, hospodársky dvor, to sú plochy, kde si nevystačíme len s dlažbou pokladanou na sucho do pieskového lôžka. Povrchy značne namáhané alebo vystavené vplyvu tečúcej povrchovej vody je potrebné pokladať do maltového lôžka z cementovej alebo nastavovanej malty. Úpravy podkladových vrstiev sú totožné ako pri dlažbách pokladaných do piesku, zvýšime však hrúbku nosnej štrkovej vrstvy. Prechod medzi nasledujúcou vrstvou malty môže ešte tvoriť vyrovnávacia vrstva štrkopiesku. Pred pokladaním dlažobný materiál navlhčíme. Pod uloženými kameňmi musia byť maltou vyplnené všetky dutiny a špáry. V rozmedzí 3 - 4 m pamätajme na vynechanie dilatačnej špáry vyplnenej pieskom. Kamene špárujeme cementovým mliekom s pridaním hydraulického vápna, alebo špáry zasypeme suchou maltou. Vhodné je, aby v špárach vznikol malý žliabok - dlažba tým získa na plastickosti a rýchlejšie vysychá. V miestach so značnou záťažou ukladáme dlažbu na betónový základ. Vhodné je to predovšetkým na suchých a pevných pôdach, kde nie je vysoká hladina spodnej vody. Betónujeme na štrkový základ, ktorého sila závisí na namáhaní, prípadne priepustnosti pôdy. Hrúbka betónovej vrstvy by mala byť asi 10 cm, väčšiu plochu ako 4 štvorcové metre rozdelíme drevenými deliacimi latkami. V oboch vrstvách nezabudneme na špárovanie. Keď betón zatvrdne, pokladáme dlažbu na cementovú maltu.

Na údržbu stačí metla

Dlažby sú väčšinou nenáročné na údržbu a často postačí len bežné zametenie. V prípade väčšieho znečistenia sa dá k odstráneniu nečistôt použiť dostatočne silný prúd vody, je však potrebné dbať na to, aby nebol vyplavený špárovací materiál, prípadne je potrebné ho doplniť. Musíme si však uvedomiť, že položená dlažba je väčšinou konečným riešením a každé znečistenie plochy napríklad olejom, farbami, betónom, maltou alebo aj zeminou sa veľmi ťažko odstraňuje. V takých prípadoch je možným riešením len výmena jednotlivých znehodnotených prvkov dlažby. Teda pokiaľ to daný systém umožňuje. Dláždený chodník, cesta či terasa nie je len “sezónna záležitosť”. Kvalitné prevedenie, použitý materiál a následná údržba rozhodujú o životnosti a funkčnom a estetickom úžitku dlažby. Vopred by sme si mali uvedomiť, kto, čo a ako bude konkrétnu plochu používať a tomu prispôsobiť vlastné prevedenie. A keď si premyslíme rôzne riešenia, vždy existuje minimálne jedno ďalšie. Veď cesta nemusí byť len najkratšou spojnicou dvoch miest.


text: Martin Kubát

foto: Semmel ROCK

Hodnotenie článku

hlasov: 17

Diskusia